Pálim badniak,
v kruhu sedí verná svorka hladných psov.
Verných tebe, verných matke,
očakáva požehnanie.
Dnes končia sa dni neradosti,
úcta živlu a plodnosti.
Pokropí nás prvý lúč...
Matka život dávajúca, od kvetu k plodu, sneh zmení na vodu.
Do svitania budem bdieť,
spálim badniak a nájdem zvyšky posvätné.
Deň najkratší, noc najdlhšia,
do podsvetia masky svietia.
Slávme slnko Dažbog rastie,
kult ohňa, symbol tepla.
Oseň – úrod – privolá.
Klasy - zrelé - dary matky zeme!
Deň najkratší, noc najdlhšia,
prvý vstáva kropí zrána.
Snivou silou venček z chvojky,
nad ránom bránu zatvára.
Badniak - pálim - k sviatku svetla.
Prines nám - úrod z tepla!
Spomienky na mŕtvych, zimný čas privial z hôr.
Lúč jasný požehnanie, ťažký sneh priniesol.
Horí svieca vietor píska, v koži kozla Kračúň kráča.
Z rúbaniska havran vzlieta, v prachu prakríž sa otáča.
Deň najkratší, noc najdlhšia,
svetlom pravým príplot zjaví.
Zvelí z hviezd, súlad plies,
prúdy žitia večnosť riadi.
Nad kančím – bahniskom – ladí hlas.
Vrhá tieň – obeliskom – nový jas!
Vdačný národ spáli kmeň,
Oltár žiari, kotlík vrie!
Spomienky na mŕtvych, zimný čas privial z hôr.
Lúč jasný požehnanie, ťažký sneh priniesol.
Horí svieca vietor píska, v koži kozla Kračúň kráča.
Z rúbaniska havran vzlieta, v prachu prakríž sa otáča.
Zimný čas v letný čas, kruh bytia kolo stáča.
žiadzou planúc hviezdu zazrieš, v žiali nádej štebot vtáčat.
Brehy vekov voda zmýva, buď živlom chyť sa vĺn.
V koži kozla Kračúň kýva, privítaj duše spln!
Buď živlom chyť sa vĺn...
Dozrel čas premeny...
Schyť veslá, rany zhoj...
Slnka návrat nemenný...
Teksty umieszczone na naszej stronie są własnością wytwórni, wykonawców, osób mających do nich prawa. |
|
