Bulo dobre — ale dávno: žil na svete Slovák slávno; oj, žil si vo slobode, ako ryba v tichej vode.
Cudzí zbojom na nás padol, o vlasť našu nás okradol; došliapal nám naše práva, zašla rodu nášho sláva.
Idú roky zo sta do sta, zem cudzinou nám zarostá; kto slovenskej pravde žije, pekelná ho krivda bije.
Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ môj ľúbil som: to jediná moja vina, okrem nej žiadna iná.
A ja teraz v ťažkom bôli stál som na vysokej holi: stál som nad tým pekným krajom medzi Tatrou a Dunajom.
To zem, dedom mojim vzatá, to vlasť a mať moja svätá: a ja sirotou tu stojím a vo svojom nie som svojím.
Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ môj ľúbil som: to jediná moja vina, okrem nej žiadna iná.
I plakali moje oči, že môj ľud mi je v otroči: i čakal som — ale darmo, kto by zlomil naše jarmo.
Hoj, búrila sa krv moja a hnala ma ta do boja: hnala ti ma ona, hnala, ta na hory, ta na bralá.
A od Matry až na Tatry zasvietili moje vatry: kto ich videl, vedel, čo je, poberal sa do zbroje.
Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ môj ľúbil som: to jediná moja vina, okrem nej žiadna iná.Teksty umieszczone na naszej stronie są własnością wytwórni, wykonawców, osób mających do nich prawa.