1. Osteň život zboril v pýchy lesť, nechal sa zviesť. Vlastné triesky, pýchy bôľ, nevedomky svoj hlad skoľ.
2. V tvojom svete niet vízie, lež horké kvety lupenie. Svoj hriech v čistote vybíja v pote tváre dobrovoľne umiera.
R: Z hrobu vstaň zas, už je čas, Srdce z nebies, z nebies Božích. Z teplých dlaní, nech nehaní, ničomník ty zatratený.
3. Bolesť tá čo haní, Pani, ktorá vábi ničotou, Tá, čo zraní nezranené a pohráva sa s clivotou. Teksty umieszczone na naszej stronie są własnością wytwórni, wykonawców, osób mających do nich prawa. |