1. Zahalený v taji zemského blaha. Ústupku nepozná, tá bytosť sama. Duša jej hýri farbami zmije. Len púta ticho, nepozná nie.
2. Do skalných jaskýň, priekop zeme morí ju. Navráť zo zlej túžby myseľ nevinnú. Kameňom pôda zavalená mlčí. Údel jej zvyšku, bez útlaku chrčí.
R: Kroky pravdy vedú Ťa a hlavu Ti mútia, všetky tie slová, ktoré Ťa nútia Pretože nevidíš, snažíš sa byť iným, byť tým človekom bez viny.
3. Víťazne je ozdobená v práve. Rozvážne súdi, vytrvalá v mrave. Z nekonečných bojov nadobudla silu, neodsúdi, ráč ju prijať, synu! Teksty umieszczone na naszej stronie są własnością wytwórni, wykonawców, osób mających do nich prawa. |