Ty noc! Noc, ktorá upadá na kraj, ty vladárka temnej sily, v tvojom závoji všetko ožíva, stromy majú svoje rituály, kamene sa voľne preskupujú a tajomné tiene to všetko strážia. Prichádza noc! Noc, ktorá je nositeľkou sily a ktorá poskytuje temným dušiam kúsok svojej moci. Je tu noc! Všetko stíchne a počuť len stratené duše.
Chodím po lese... Hľadám... hľadám... Svoje oči... niekde tu musia byť... Ruky... kde mám ruky?... Len včera mi ich kat mečom odsekol. Vidíme ťa. Nechodíme dlho.
Stratené a bezvládne, darmo tápajú v tme. To, čo stratili už nikdy nenájdu, nevidia krásu noci zimnej. Iba bezducho blúdia až kým sa nerozložia v zabudnutí. Krutý osud ich stihol, no sami si tú cestu vybrali. Cestu, v ktorej bolo všetko tak jednoduché. Teraz, skrz silu noci nám na výstrahu ostali a nočné tiene, ďalej v bludnom kruhu volali.
Nevideli ste moju matku? Už dva dni ju hľadám. Nevidel si moje ruky? Nie... už šesto rokov nemám oči.
Noc silného človeka je však pokojná a sám v lese bludné duše nevidí. Užíva si krásnu súhru modrej noci, tieňov, kmeňov stromov a jemnej hmly, ktorá všetkému dodáva nádych zahalenia. V tom sa tiene pňov začali predlžovať a blednúť. Brieždenie! Premenilo hmlu na jemnú rosu. A divadlo zblúdených duší sa skončilo.Teksty umieszczone na naszej stronie są własnością wytwórni, wykonawców, osób mających do nich prawa.
