Tam do výšky zdvihnutá, za konármi skrýva tvár. Sťažnosť písať nemusí, čas sa o ňu postaral.
Clapčenská tvár pod prilbou, na kamennou líci prach, žiadosť písať nemusí o penziu v múzeách.
Pozerá sa na ľudí z tichej diaľky svojho sna. Hlas fanfár ju nebudí, ani salva slávnostná.
Iba stáť tu zostala, udivená dlho stáť. Je v nej výkrik ranených, pod ňou kôpka mien a dát.
S tichou krásnou myšlienkou vyrastú vždy po vojnách. Tváre chlapcov nevinných netúžia po poklonách.
Stromy zrána zašumia, rozpŕchne sa vtáčia stráž. Oči sôch, tie nevidia, či naozaj sa ukláňašTeksty umieszczone na naszej stronie są własnością wytwórni, wykonawców, osób mających do nich prawa.