V reťaziach osudu spútaný naveky, spletených z nádejí, strastí a chýb.
Ich ohnivká drásajú srdce i myseľ, v tej bolesti skrytý je život i smrť.
Vedieť tak, koľko ciest som odvážne prešiel...
A koľko je tých, čo som v smútku či slabosti minul.
Aby som zbabelosť preklínal hneď.

V reťaziach osudu spútaný naveky spletených z nádejí, strastí a chýb.
Ich ohnivká drásajú srdce i myseľ, v tej bolesti skrytý je život i smrť.
Vedieť tak, koľko ciest som víťazne prešiel.
A koľko je tých, čo som vo vlastnej slepote minul.
A pritom za chyby vinil som svet.

Moje slová!
Šepkané v búrke a ukryté v (mlčiacich) kameňoch.
Moje stopy!
V hlbokých vodách a sypkom piesku.

Keď večné lesy šumia nad hrobmi a zakrývajú tiesňou.
Keď vietor trhá srdce žiaľom (a) odvekou piesňou.
Keď sa otriasa zmätený svet v zúrení besnom.
Keď voláte moje meno a ja viac už nie som.

Už hľadím na opačný breh.
Hoci sa (čierna) voda proti mne spína, chystá sa zhubiť ma, nech!
Telo zhorí, duša však zostane snívať.

---

Teksty umieszczone na naszej stronie są własnością wytwórni, wykonawców, osób mających do nich prawa.