---

Do vzdialených pustín ma odvliekol preradný sen.
Kde nad prašnou krajinou sa čierne končiare týčia.
Cez slzy hľadel som na tú smutnú a spustnutú zem.
Tam slnko nehľadí z trónu nebeských výšav.

Do vzdialených pustín ma odvliekol preradný sen.
Kde vzalo sa toľko smútku v mojej duši?
Celú myseľ mi v chvíli pohltil neznámy tieň.
A hoc nehmotný, teraz celou silou do mňa búši.

Či našiel som, čo hľadal som...
Či minul som sa cieľa?
Tá myšlienka ma trápi a srdce v smútku zviera.
Či osudom je priepasť, čo v sebe som si nosil?
Len veľa prázdnych slov a málo v skutkoch cnosti.

Tak otvára sa zraku pustina, kraje zmaru a smrti.
Pohľad, čo silu pretína...
Nádej marí a škrtí.

Či našiel som, čo hľadal som...
Či minul som sa cieľa?
Tá myšlienka ma trápi a srdce v smútku zviera.
Či osudom je priepasť, čo v sebe som si nosil?
Len veľa prázdnych slov a málo vo mne cnosti.

Tak otvára sa zraku pustina, kraje zmaru a smrti.
Pohľad, čo silu pretína...
Nádej marí a škrtí.

Pahreba dohára, chladnúci popol sa vo vetre stráca.
Osud sa uzavrel, pohrebný sprievod do diaľky kráča.
Prípitky dopité a z prázdnych čaší ostali črepy.
S posledným výdychom duša vdiaľ letí.

---

Teksty umieszczone na naszej stronie są własnością wytwórni, wykonawców, osób mających do nich prawa.