---

Do krajiny bledých prízrakov,
kde sa tieň a hviezdne svetlo zlieva.
Kde sen zdá sa byť skutočný.
Kde ťažký smútok moje srdce zviera.
Pod koruny starých stromov,
do nepriechodnej húštiny,
k zhnitým vyvráteným pňom,
do nekonečnej hmly.

V panstve pokrivených bukov.
Tam sa moja cesta navždy stráca.
Do tých zabudnutých krajov,
kam len zriedka pútnik kráča.

Do krajiny bledých prízrakov,
kde sa tieň a hviezdne svetlo zlieva.
Kde sen zdá sa byť skutočný
a ťažký smútok srdce mi zviera.

Ticho a pokoj, tu hmla lesom vládne.
Tie ťažké závoje, čo zakryli šíre stráne.
V jej chladivom náruči svet rozplýva sa
a jasné svetlo hviezd silu stráca.
(Stráca...)

Za chladným bielym rúchom,
čo halí jej záhadnú krásu.
Odkryje svoje tajomstvá,
až všetky denné svetlá zhasnú.

Ticho a pokoj, tu hmla lesom vládne.
Tie ťažké závoje, čo zakryli šíre stráne.
V jej chladivom náručí svet rozplýva sa.
A jasné svetlo hviezd silu stráca.

Svet ovláda to čaro,
kým na svitaní ju nevezme vietor.

---

Teksty umieszczone na naszej stronie są własnością wytwórni, wykonawców, osób mających do nich prawa.