A takže byť a či nebyť? No povedz a ešte predtým než odpovieš sám seba sa spýtaj: Ktorá je biela a ktorá čierna, kedy je deň a kedy noc, kde je raj a kde je peklo, ako je dobre a ako zle, prečo áno a prečo nie, čo je začiatok čo koniec, kto som ja kto si ty? Ja teraz pýtam sa byť či nebyť, byť či nebyť nekonečná dilema, presne tá, ktorá je tu odjakživa a prežíva aj naďalej v nás na jej dokaz sa raz za čas objaví hlas ktorý zahalí ťa otázkou a to je sieť z ktorej cesty späť niet. Ty preto odpovedáš a podľa odpovede dostávaš karty a hráš, smer si vyberáš, pričom priama a široká je cesta končiaca peklom a úzka a kľukatá je tá ktorá smeruje za svetlom. No a keďže ani minca nepadá na hranu preto aj ty musíš zvoliť svoju stranu len tebou vytvorenú a tiež tebou zastavanú pretože každý z nás sám si je tu osudu strojcom života tvorcom a myšlienok vládcom. Druhý môže ti byť radcom alebo zradcom pretože tu každý ma to svoje no a väčšinou absolútne nezaujíma tvoje to sú presne tie zdroje kvôli ktorým život predstavuje neustále boje a to niesu iba moje paranoje ale obrovské bludisko východisko blízko ja neopustím bojisko, pokým ty sám pravdu nespoznáš, neuznáš, že to čo rozdáš daruješ patrí ti viac ako všetko čo zoberieš ale aj tak vždy len podľa seba vyberieš, sám dilema odpovieš, no a preto, je svet presne taký aký si ho vytvoríš, no a tak mal by si to už konečne začať chápať, oči si otvárať a od záporu kvart rozoznávať a ľudí od ľudí rozpoznávať, keď tak učiníš, zistíš, že klopeš na dvere a pritom len ty sám máš kľúč, no tak sa vo viere, daj po smere bližšie k sfére z odvahu s ktorou svetelný lúč, vyberie sa hrdo krutou temnotou v každej jednej diere(v každej jednej diere, v každej jednej diere).
Refrén: Ľudská myseľ ako, to miesto nekonečných súbojov, opačných pólov, protikladov, niekedy pod nadvládou kladou ale pravdou je častá a nadradenosť záporu, človek ale dostal ten dar a ty si dostal ten dar a rozhoduješ na základe vlastného výberu(svojho vlastného(vlastného) výberu).
Všetky myšlienky vytvárajú slova no a slova, podnecujú činy, nič na svete nedeje sa len tak bez príčiny, všetky akcie dočkajú sa reakcie no a všetci ľudia čo súdia sa raz prebudia a zistia, že bez cieľne blúdia, nekonečnou tmou a že život už prestal byť hrou, ríšou snov a stal sa ostrou odvetou ich činov a poslednou métou ich životov, samy sebe stali sa Achillovou pätou, zasiahnuté práve touto vetou, že každý raz dočká sa plodov a následky bude musieť znášať, a preto, snaž sa farbu vnášať. Do životov iných si v ich tých druhých ktorých myšlienka z uctila si moc a majetok, oni dokážu bez výčitok do huby ti srať a na druhý deň brata bude hrať ale keď potrebuješ niekoho po boku mať, za chrbtom stáť, vtedy kamoš sa ti otočí, obtočí, odbočí a zaútočí na lepšie postavenú osobu, pre vlastnú potrebu a spotrebu, dokáže divy, vtedy vie byť milý, plný sily a v každej chvíli ochotný na pomoc prísť, stále v ústrety výsť, ty stal si sa bohom a on je tvojim oddaným sluhom, ktorý si ťa váži a stráži ale to len pokým s teba ťaží a všetko čo máš a čo dáš, nevyťaží(čo máš a čo dáš, nevyťaží).
Refrén: Ľudská myseľ ako, to miesto nekonečných súbojov, opačných pólov, protikladov, niekedy pod nadvládou kladou ale pravdou je častá a nadradenosť záporu, človek ale dostal ten dar a ty si dostal ten dar a rozhoduješ na základe vlastného výberu(svojho vlastného(vlastného) výberu).
Takže tu a teraz, vítam ťa do vyššej ríše, ďaleko za hranicami skutočnosti, svet bez rozdielností, ktorý bol vytvorený za účasti predstavivosti, dvoch bytostí. Ktorým ale vypomohla fantázia, vrcholná dimenzia človeka a vďaka nej preniká tu, teraz do vašich uší a duší, invázia pravdy, explózia slov, ktoré prekonali hradby, vystavané mysľou a stali sa zmyslom, podstatou vašich životov a tiež aj príčinou činov, ktoré, postupne vykryštalizovali do spolupráce kedy spojili sa časti cez ulice do ucelenej dvojice diel(je ten diel), ten cieľ, to preskočiť do stereotypov, vytvorené hranice a nájsť tamto miesto kde myšlienka je stavebný kameň, nekonečný prameň a plameň, ktorý dokáže ničiť alebo tvoriť, musíš zvoliť, čo robiť hovoriť, ako žiť a vôbec prežiť. Byť či nebyť(byť či nebyť). No tak čo, našiel si odpoveď, ak áno, no tak povedz, kde je vlastne rozdiel, medzi tebou a mnou, medzi svetlom a tmou, no a to je presne mojou, nekonečnou dilemou.Teksty umieszczone na naszej stronie są własnością wytwórni, wykonawców, osób mających do nich prawa.
