---

Nábrežím chodieval elegán,
elegán babím letom aj zimou,
chodil sám ako pán Don Juan,
hlavy žien vo sne mútil pantomímou.

Milý lapaj to bol, plný básní,
postrach matrón i nostalgických domov,
koľko nocí ten strávil sám v kasni,
pod kabátmi slamenných vdôv.

Vravievali: „Ach, ty!“
posielali ho preč,
z okien však spúšťali mu plachty,
keď stál obďaleč.

Ách!

Bral im kľud, nuž bol kmín,
no len čo prestal húsť,
vykríkli: „Čo je s ním?“
kradli mu bozky z úst.

Svoje holubienky hostil sladkým prosom,
srdcia vystískal nežným slovom,
málokedy išiel preč s dlhým nosom,
našiel si vždy správny tón.

Bral im kľud, nuž bol kmín,
no len čo prestal húsť,
vykríkli: „Čo je s ním?“
kradli mu bozky z úst.

Nábrežím chodieval elegán,
elegán s kyticou na dne oka,
bol to snáď osobne Don Juan,
v srdci žien spomienka naň stále toká.

Koľko ten postavil vzdušných zámkov,
koľkým ženám Ruženám ruže podal,
koľko spánku vzal devám zo spánkov,
keď balady na lutne hral.

Vravievali: „Ach, ty!“
posielali ho preč,
z okien však spúšťali mu plachty,
keď stál obďaleč.

Ách!

Bral im kľud, nuž bol kmín,
no len čo prestal húsť,
vykríkli: „Čo je s ním?“
kradli mu bozky z úst.

Svoje holubienky láskal morskou penou,
srdcia vystískal krásnou piesňou,
ak niektorá chcela byť jeho ženou,
navždy sa rozlúčil s ňou.

Bral im kľud, nuž bol kmín,
no len čo prestal húsť,
vzdychali: „Čo je s ním?“
kradli mu bozky z úst, jé,
kradli mu bozky z úst,
kradli mu bozky z úst.

---

Teksty umieszczone na naszej stronie są własnością wytwórni, wykonawców, osób mających do nich prawa.