Sila, ktorá v stromoch drieme opantáva spiaci kraj. Kým nenaplní skalné siene a rozozvučí tmavý háj. Hradby búra a stromy ničí ani prach neponechá ľútosti. Ľadom, vetrom život páli, smrťou ho však pohostí.
Telo mrazí a kosti láme, len zmäť ponechá večnosti. Všetky modlitby sú márne tvárou v tvár jej krutosti. Keď ukončí však jatky ľúte unavená od zlosti. Ukryje sa v mĺkvom tichu, bez srdca či milosti.
Večná je to vôľa, mĺkvo ukrytá. Spí naveky navôkol a my v jej útrobách.
A my v jej útrobách...Teksty umieszczone na naszej stronie są własnością wytwórni, wykonawców, osób mających do nich prawa.
