Snáď, je to tak správne Snáď, to nie je vážne Zamyslí sa dáma Pri stole v kaviarni, Keď pohľad na ňu uprie chlapík s okuliarmi
snáď sa jej chce kýchnuť no náhle všetci stíchnu dáma sa uistí otvára kabelku až v zrkadielku zistí že je len v klobúku a spomenie si na deň minulý že na balkóne sadila pekný krík keď prepadol ju balkónový splín Snáď sa o krík bála Že mráz by s ním zamával A tak ho obliekla do svojich všetkých šiat A na seba si vzala len klobúk slameniak a spomenie si na deň minulý že na balkóne sadila pekný krík keď prepadol ju balkónový splín kde v pásme krátkych suchých miernych zím občas príde pár tuhých hodín pár tuhých hodín.
Dáma len v klobúku dvíha vlnu vzruchu Tíško pri káve sedí spomína na deň predtým
keď na balkóne sadila pekný krík keď prepadol ju balkónový splín kde v pásme krátkych suchých miernych zím občas príde pár tuhých hodín Teksty umieszczone na naszej stronie są własnością wytwórni, wykonawców, osób mających do nich prawa. |
|