Občas si chodím sadnúť k vode A myslím na tých všetkých Zamotaných v plote V ostatnom drôte, Čo vraj ochraňoval ľudí pred zlom No robil väzňov z takých, Čo túžili odísť von
Nie je to tak dávno, aby ste zabudli Nie je to tak dávno, a vy ste zabudli
Tak ako zviera, ktoré zmárnite, keď znova zdrhne Rovnako zaplatili za to, že chceli žiť voľne
Nie je to tak dávno a už ste zabudli Zabudli na nich Nie je to tak dávno a tí, čo do nich strieľali Sú živí medzi nami
Vždy, keď to na mňa príde, Chodím si sadnúť k vode A som rád za to, Že tam dneska môžem sedieť v kľude Kľudne si sadni ku mne a namoč svoje dlane Pokojne plávaj, Dotkni sa brehu na druhej strane Nikto nás nezastrelí Nikto nás neprebodne Môžeme prúdiť do sveta ako rieka slobodneTeksty umieszczone na naszej stronie są własnością wytwórni, wykonawców, osób mających do nich prawa.
