Raz sa túlal maliar svetom, takých v našej dobe nieto. Do svojich diel dával srdca kus, farby si miešal potokom sĺz.
Keď smútil, tak maľoval... Nepil, nespal a hladoval... Keď maľoval, tak smútil, koleso nešťastia sa stále krúti.
Jeho štetcom bol len prst, farbu čerpal z krvavých pŕs. Srdce mu rozbila chladná Kráska, na obraze umiera pravá láska.
Keď smútil, tak maľoval... Nepil, nespal a hladoval... Keď maľoval, tak smútil, koleso nešťastia sa ešte krúti.
Dokončil obraz, pretrhol niť, viac štetcom nevie vyjadriť. Už má telo chladné, biele, prvý krát zaspal pri svojom diele.
Prvý krát zaspal pri svojom diele. Prvý krát zaspal pri svojom diele. Prvý krát zaspal... Teksty umieszczone na naszej stronie są własnością wytwórni, wykonawców, osób mających do nich prawa. |
|