Dnes vidím svoj národ v hanebnom ponížení,
ranená krajina v bolestnom utrpení.
V záhube volá synov do bojov posledných,
severný vietor sa dvíha, oheň zosilní.

Znak slnka útočí...

Berú ti matku zem, to srdce z hrude verných synov,
hasne svetlo tvojej slobody, oheň kniežat zloby sa rozľahol.
Tam kde zem objala synov mŕtvych stojí diabol a národ vrhá tieň,
krv zlosti v tvojich silách prúdi, nemáš čo stratiť, tak v rukách zovri meč!

Nikdy neutíchne hlas, plač krajiny prebúdza nás,
prichádza čas pozdvihnúť meč, vziať si späť pôdu našich otcov,
v boji za budúcnosť synov.

Teraz máš poslednú nádej, nedaruj krajinu kliatbe smrteľnej,
z mýtov stovky rokov starých zaznel hlas predkov: za národ vpred!
Zotri si krv z ranenej hrude, pozbieraj sily do bitky poslednej,
konečné víťazstvo sa blíži, keď úder hromu v peklo zmení sen.

Nikdy neutíchne hlas, plač krajiny prebúdza nás,
prišiel ten čas, pozdvihnúť meč, vziať si späť pôdu našich otcov,
v boji za budúcnosť synov.

V hlave hnev rozhorel kríž, jeho svetlo ti dalo silu žiť,
bol si slobodný, slobodný...
Zem sa zvíjala v kŕčoch bolesti, zem plakala krvou národa,
keď bojiskom zneli náreky a sme zahalili svoju tvár temnotou ukrutného boja.

V lesku slnku prichádza krvou vykúpená sloboda,
výpovede stáročí o utrpení môjho národa,
svedectvá a legendy o mužoch viazaných prísahou preliatej krvi,
hynúcich cti a vernosti.

Búrka zúriť bude na zemi a k nebesám bude stúpať dym,
raz všetci zaplatíme daň za cenu našej slobody.

Nikdy neutíchne hlas, plač krajiny prebúdza nás,
prišiel ten čas, pozdvihnime meč, vezmime si späť pôdu našich otcov,
v boji za budúcnosť synov.

---

Teksty umieszczone na naszej stronie są własnością wytwórni, wykonawców, osób mających do nich prawa.