V ohromnom burácaní morských vln V noci keď rozsvietil nebo luny spln Rodí sa záblesk a rastie vo svetlo čo temnotu z povrchu zemského zmietlo. Z diaľavy cvála kôň snehobiely, cez polia, lesy vznešene trieli Až tam k tým skaliskám divokým, až tam k tým skaliskám divokým. Na koni jazdec sedí neohrozený Odetý v zlatom kráľovskom brnení V ruke meč spravodlivosti drží statočne, ktorého švihom svoje víťazstvo započne. Dvíha zrak na svoju najkrajšiu, milenú, ktorú v náručí mora vidí schúlenú To v nej jeho hrdosť prekvitá, To v nej jeho hrdosť prekvitá. Svoj zmysel a múdrosť v žily jej vlial Jak ochranca zase dohliada naň z vysokých brál Ona hľa zdvíha k nemu vrúcne svoje ruky a víta ho jemnou piesňou letnej lúky. Božský pohľad z nej sňal putá démona Už neplač moja Rujana, už viac nestonaj Už netečie krv, lež óda pre Svantovita znie Už netečie krv, lež óda pre Svantovita znieTeksty umieszczone na naszej stronie są własnością wytwórni, wykonawców, osób mających do nich prawa.
