Do výšin súmraku niesli ho kroky neisté strmými kopcami snehu posiate roklinami a dolinami karpatskými popri toku zamrznutých riek.
Ten čo zmárnil zrak v blčiacom obzore ukrytý na vrcholoch spiacich hôr našiel skon v náručí tichých lesov žezlom noci v lúčoch posmrtných.
Kráčal po neznámych stopách putoval roky, stáročia, trýznený vekmi až jeho duša vstúpila do ríše hviezd po zákutiach mesačných ciest.
Tam vyhasla jeho večná púť a z noci vzišiel deň.
V bezmennom hrobe spočinul v závoji hviezdneho úsvitu ódy kráľovstva polnoci zazneli kŕdlom havraním.
Na tróne mesačnom vládu dokonal a svoje kosti na večnosť pochoval.Teksty umieszczone na naszej stronie są własnością wytwórni, wykonawców, osób mających do nich prawa.
